Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu.
Urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.
Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám
a už stojí snehuliačik a už stojí tam.
Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú,
Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.
A keď deti uvidia ho, povedia si tak:
„Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“
Keďže nám zatiaľ nenasnežilo, snehuliakov sme si urobili z papiera.
„Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak“
A nie jeden…celá trieda snehuliakov…
Deti zo ŠKD a p. vychovávateľky