Šarkaniáda

Keď na jeseň začne fúkať silný vietor, na oblohe objaví sa drak.

Za ním krásny motýľ, ba aj lúčny kvietok, každý lieta vyššie ako vták.

Leť môj šarkan, fúkaj vietor fijú, fijú, každý s nami hľadí do neba.

 Len na jeseň šarkany tu žijú, pozerajú z výšky na teba.

Tento rok bol trošku skúpy na vietor. Šarkany sa len tak lenivo pohojdávali nízko nad zemou. Ale snaha našich detí nepozná hranice. Za každú cenu sa snažili svojho šarkana dostať čo najvyššie. Tam, kde nepomohol vetrík, pomohli deti svojou neúnavnou snahou. Výsledkom boli usmiate, veselé a farebné šarkany vznášajúce sa nad strapatými hlavami našich šťastných detí…Niet krajšieho pohľadu, ako pohľad do smejúcich sa očí dieťaťa.

O tom, ako sa deti bavili, svedčia aj krásne a spontánne kresby zo šarkaniády od šikovných detí z 3.B triedy, či báseň, ktorú vymyslela Miška Kovaľová z 3.A triedy.

P. vychovávateľky a deti zo ŠKD

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•