Po raňajkách sme znova nastúpili do našich remesiel, aby sme získali posledné tramptáre. V remeslách sme sa mohli vystriedať podľa toho o čo sme mali záujem.
Ani dnes sme však neoddychovali. Keďže slniečko nám krásne svietilo, bolo by veľká škoda zostať len tak leňošiť. Veď preto sme sem ani neprišli. A preto sme sa po dobrom obede vydali na neďaleký salaš. Veľmi milá staršia pani tu predávala svoje výrobky. Mohli sme si tu zakúpiť domáci syr údený aj neúdený, tvaroh, bryndzu či žinčicu. Niektorí z nás prvý krát ochutnali údený syr. Nezabudli sme kúpiť syr na ochutnávku aj domov.
Poobede nás čakala opekačka. Každý si mohol opiecť špekáčik alebo chlebík. Kto mal na čo chuť. Niektoré skončili v ohni, ale dobrú náladu nám to nepokazilo. Večerný program sa niesol v duchu rozlúčky. Veselie a kráľovský ples vystriedali slzy smútku, že zajtra už odchádzame domov. Nie že by sme sa domov netešili, ale tých pár dní čo sme tu strávili nám tu všetko tak trochu prirástlo k srdcu. Krásna okolitá príroda, vôňa lúk a lesa, vynikajúca strava a úžasný pokoj, ktorý nám toto prostredie ponúklo.
